Geodet je povolanie, s ktorým sa príliš nestretávame v bežnom živote a väčšina ľudí si geodetov predstavuje len ako „meračov“, ktorí behajú po poli s latami. S touto prácou sa však okrem terénnej práce spája aj množstvo administratívnej práce, kedy musí geodet spracovať meranie a vyhotoviť príslušnú dokumentáciu.
Práve bez tejto dokumentácie sa nezaobídeme pri bežných činnostiach, ako je napríklad stavba rodinného domu, rozdelenie pozemku alebo riešenie susedských sporov. Práve vtedy je potrebné zavolať geodeta, ktorý je vyštudovaným odborníkom na všetky tieto činnosti.
Pri výstavbe
Geodetické práce pri výstavbe sú jednou z najdôležitejších častí povolania geodeta. Výstavba sa totiž spája s množstvom rôznych administratívnych úkonov a povolení, ku ktorým potrebujeme doložiť geodetickú dokumentáciu. Proces výstavby môžeme rozdeliť do troch hlavných fáz – predrealizačnej fázy, realizačnej fázy a fázy kolaudácie stavby. V každej z týchto fáz nájde geodet svoje uplatnenie.
V predrealizačnej fáze
V rámci tejto fázy, ktorá prebieha ešte pred samotným začatím stavebných prác, sa vyhotovuje projektová dokumentácia stavby a vybavuje sa stavebné povolenie. Aby vedel projektant navrhnúť samotnú stavbu, potrebuje informácie o polohopisných prvkoch a priebehu terénu v mieste výstavby.
Preto musí geodet pred začatím výstavby zamerať terén a polohopisné prvky na danom pozemku a následne vyhotoviť tzv. polohopisný a výškopisný plán, ktorý je podkladom na projektovanie stavby. Počas tohto merania geodet overí, resp. určí aj hranicu pozemku, aby nebola výstavba realizovaná na cudzom pozemku. Ak je stavba realizovaná v extraviláne na poľnohospodárskej pôde, geodet vyhotovuje geometrický plán na vyňatie pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu.
Vo fáze realizácie
V tejto fáze už prebieha samotná výstavba. Geodet je tu jedným z najdôležitejších článkov, pretože bez neho by stavebné práce vôbec nemohli začať. Prichádza na stavenisko ako prvý a na základe projektovej dokumentácie realizuje tzv. vytýčenie priestorovej polohy stavby, čo znamená, že v teréne označí jednotlivé body pôdorysu drevenými kolíkmi alebo roxormi.
Až potom môžu nastúpiť ťažké mechanizmy a začať so stavebnými prácami. Počas stavebných prác geodet realizuje tzv. podrobné vytýčenie, čo znamená, že na základe projektovej dokumentácie označuje polohu jednotlivých podrobných súčastí stavby.
Niekedy je potrebné dofinancovať stavbu pomocou hypotéky. Na vybavenie hypotéky je však potrebné novú stavbu založiť a banka požaduje, aby bola táto stavba zapísaná v katastri nehnuteľností. Vtedy geodet vyhotoví geometrický plán na zameranie rozostavanej stavby, na základe ktorého sa potom nehnuteľnosť zapíše do katastra. Potom je možné túto nehnuteľnosť založiť a zobrať si hypotéku. V tejto fáze by geodet taktiež mal realizovať rôzne kontrolné merania a rovnako zamerať inžinierske siete ešte pred ich zasypaním.
Vo fáze kolaudácie
Kolaudácia je poslednou fázou výstavby, kedy stavebný úrad rozhoduje, či bola stavba postavená správne a je spôsobilá na užívanie. K žiadosti o kolaudáciu je potrebné doložiť:
- geodetickú dokumentáciu z vytýčenia jednotlivých častí stavby,
- dokumentáciu skutočného vyhotovenia stavby,
- geometrický plán.
V niektorých mestách, ktoré spravujú digitálnu technickú mapu mesta, je taktiež príslušnému správcovi mapy potrebné odovzdať príslušnú dokumentáciu so zameraním skutočného vyhotovenia stavby a inžinierskych sietí. Na základe dokumentácie je vydané potvrdenie, ktoré je taktiež nutné doložiť.
Vo fáze kolaudácie je potrebné zamerať aj tzv. adresný bod a vyhotoviť k nemu príslušnú dokumentáciu. Súradnice adresného bodu potom slúžia napr. pre záchranné zložky, ktoré v prípade núdze vedia rýchlo a presne lokalizovať vašu adresu bez zbytočného a zdĺhavého vysvetľovania cesty.
Pri vytýčení hranice pozemku
Ak sa chystáte postaviť nové oplotenie a neviete, kadiaľ prechádza hranica vášho pozemku, prípadne potrebujete skontrolovať polohu existujúceho oplotenia, opäť zavoláte geodeta. Geodet na základe podkladov z katastra nehnuteľností vytýči hranicu pozemku a vyznačí polohu jednotlivých lomových bodov drevenými kolíkmi alebo roxormi. Jednou z možností vytýčenia je oficiálna cesta, kedy sa prizvú všetky dotknuté strany a vyhotoví sa vytyčovací náčrt, ktorého súčasťou je protokol o vytýčení s vyjadrením všetkých dotknutých strán. Vytyčovací náčrt sa následne stáva súčasťou dokumentácie katastra nehnuteľností. Druhou možnosťou je len tzv. informatívne vytýčenie bez vyhotovenia dokumentácie, kedy sa iba vyznačí poloha jednotlivých bodov hranice v teréne.
V niektorých obciach sa nachádzajú tzv. nečíselné katastrálne mapy, v ktorých súradnice jednotlivých bodov nie sú presne určené, pretože mapy pochádzajú ešte z čias rakúsko-uhorskej monarchie. Vtedy je vytýčenie hranice pozemku náročnejšie a je potrebné využiť všetky existujúce podklady z archívu katastra nehnuteľností.
Pri rozdelení alebo zlúčení pozemku
Ak je potrebné zlúčiť alebo rozdeliť pozemok, geodet najprv vypočíta súradnice bodov novej hranice, resp. zlúči pozemky na základe požiadaviek zákazníka a vyhotoví geometrický plán, ktorý sa následne zapíše do katastra nehnuteľností. V prípade záujmu geodet vytýči body novej hranice a vyznačí ich polohu v teréne kolíkmi alebo roxormi.
Pri zápise vecného bremena do katastra nehnuteľností
Pod pojmom vecné bremeno rozumieme podľa Občianskeho zákonníka obmedzenie vlastníka nehnuteľnosti voči inej osobe tak, že musí niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Typickými vecnými bremenami, ktoré sa zapisujú do katastra nehnuteľností, sú rôzne energetické vedenia, prípadne práva prechodu. Ak sa vecné bremeno vzťahuje iba k časti pozemku, geodet určí jeho rozsah a vyhotoví geometrický plán, na základe ktorého sa vecné bremeno zapíše do katastra nehnuteľností.
Pri majetkovoprávnom vysporiadaní pozemkov alebo vyznačení duplicitného vlastníctva
Ak vlastníte pozemok, ktorý nie je zapísaný v registri C KN a nenachádza sa v katastrálnej mape, geodet vie vyhotoviť geometrický plán na majetkovoprávne vysporiadanie pozemku, v ktorom sa rieši tzv. právny stav. Na základe tohto geometrického plánu je pôvodný pozemok, najčastejšie zapísaný v registri E KN, zapísaný do registra C KN a zobrazený v katastrálnej mape. V niektorých prípadoch vplyvom rôznych chýb a zlyhaní vznikli situácie, kedy je na pozemok, resp. jeho časť, založených viacero listov vlastníctva, tzv. duplicitné vlastníctvo. Geodet vtedy vyhotoví geometrický plán na vymedzenie duplicitného vlastníctva, ktorý slúži ako technický podklad pri prípadných súdnych sporoch.