Ak sa bavíme o procese realizácie stavieb, v podstate každý z nich je unikátny. Všetky tieto procesy majú však minimálne jednu spoločnú vec, ktorou je hneď prvý krok. Týmto prvým krokom je vytýčenie stavby.
Vytýčenie v jednoduchosti znamená, že stavba je prenesená z projektovej dokumentácie do terénu pomocou určitých vytyčovacích prvkov. Vytýčenie stavby je jedným z najdôležitejších krokov v procese výstavby, pretože ak sa počas tohto kroku spraví chyba, bude následne celý proces výstavby nesprávny, čo môže v lepšom prípade viesť k majetkovoprávnym ťahaniciam, v horšom prípade dokonca až k tragickým následkom.
V nasledujúcich riadkoch si vysvetlíme, prečo nevytyčovať stavbu svojpomocne, ale radšej vytýčenie nechať na profesionálov s príslušným vzdelaním.
Proces vytýčenia stavby
Proces výstavby začína vytýčením priestorovej polohy stavby, teda v prípade jednoduchého rodinného domu vyznačením jeho pôdorysu v teréne. Toto vytýčenie sa realizuje na základe vytyčovacieho,resp. situačného výkresu. V tomto výkrese je okrem samotnej stavby zakreslená aj hranica pozemku, ktorá je evidovaná v katastri nehnuteľností, a taktiež aj vzdialenosti stavby od tejto hranice.
Laikovi by sa teda mohlo zdať, že vytýčenie je niečo jednoduché a stačí iba zobrať pásmo a vyznačiť jednotlivé body pôdorysu v danej vzdialenosti od existujúceho oplotenia pozemku. V praxi aj naozaj dochádza k situáciám, kedy sa vytýčenie realizuje svojpomocne, resp. ho realizuje iba stavebná firma bez prítomnosti geodeta.
Tu však môže dôjsť k obrovskému problému. Často sa totiž stáva, že existujúce oplotenie je mylne považované za hranicu pozemku, avšak hranica evidovaná v katastri prebieha úplne inde. Ak by sme sa teda chytili takéhoto oplotenia a vytyčovali dĺžky od neho, stavbu by sme vytýčili nesprávne a mohlo by sa stať, že by následne zasahovala do cudzieho pozemku. Na chybu sa však väčšinou príde až pri meraní pre geometrický plán ku kolaudácii. Vtedy je už však celá stavba prakticky postavená a na akúkoľvek nápravu chyby už je neskoro. Keďže stavba je postavená na cudzom, prinajlepšom nastávajú zbytočné nepríjemnosti a komplikácie s odkupovaním časti pozemku, na ktorom stojí stavba, prípadne môže dôjsť aj k väčším nepríjemnostiam v podobe súdnych sporov a vysokých pokút, čomu sa chce každý určite vyhnúť.
Ťažkosti v kopcovitých terénoch
Aj pri správnej identifikácii hranice pozemku v teréne môže nastať ďalší problém v kopcovitých oblastiach. Laik si totiž nemusí uvedomiť, že všetky výkresy sú kreslené v priemete do určitej zobrazovacej roviny a všetky rozmery uvedené vo výkrese sú vodorovné – merané v tejto rovine. Ak by boli tieto dĺžky vytýčené rovnobežne s terénom, vytýčenie by bolo nesprávne. Ak sa dĺžka v teréne určuje pozdĺž terénu, nejedná sa totiž o vodorovnú dĺžku, ale o šikmú dĺžku. Tá je preponou v trojuholníku vodorovná dĺžka – prevýšenie – šikmá dĺžka (viď obrázok), teda je o niečo dlhšia ako vodorovná dĺžka.
Ak by teda vytýčenie bolo realizované týmto spôsobom s vytýčením vodorovných dĺžok ako šikmých v kopcovitom teréne, došlo by k značnému skresleniu pôdorysu stavby, prípadne opäť aj k vytýčeniu stavby na cudzom pozemku.
Problémom predídete s geodetom
Aby k týmto chybám nedošlo a stavba bola postavená v správnej polohe a so správnymi rozmermi, je odporúčané, aby stavbu vytýčil geodet. Ten si vždy pred vytýčením samotnej stavby vytýči, resp. overí aj hranicu pozemku, aby zodpovedala stavu, ktorý je evidovaný v katastri. Vytýčenie stavby následne realizuje špeciálnou prístrojovou technikou, s ktorou vie dosiahnuť presnosť niekoľkých milimetrov. Vtedy je jednoznačne zaručené, že vaša stavba bude postavená správne a nebudete mať s ňou žiadne ďalšie starosti.
Článok pre vás pripravil: ING. PETER KYSEĽ