Pod pojmom vytýčenie hranice pozemku rozumieme prenesenie stavu, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností, do terénu, teda vlastne ide o vyznačenie polohy jednotlivých bodov hranice pozemku v teréne. Aj keď to na prvý pohľad vyzerá veľmi jednoducho, v skutočnosti je to veľmi zložitý a komplexný proces. V nasledujúcich riadkoch si teda povieme, prečo nevytyčovať hranicu pozemku svojpomocne, ale radšej to zveriť do rúk geodeta, ktorý je na to expertom.

Problémy, ktoré môžu nastať

Bežný vlastník sa vo väčšine prípadov nevie dostať ku vektorovej katastrálnej mape, ktorú spravujú Katastrálne odbory OÚ. Vie si ju iba pozrieť na webovom portáli, akým je napríklad Mapový klient ZBGIS. Tento portál však v súčasnosti ponúka možnosť zistenia súradníc z katastrálnej mapy alebo funkciu merania dĺžok.

Mapový klient ZBGIS

Tu môže nastať prvý problém. Ak aj je vektorová katastrálna mapa v danom katastrálnom území číselná, teda vyhotovená na podklade presných geodetických meraní s presnými súradnicami jednotlivých bodov hraníc pozemkov, tento portál zobrazuje výsledky (či už súradnice alebo dĺžky) iba s presnosťou na celé metre.

Mnoho ľudí si však neuvedomuje, že v katastri nehnuteľností sa v súčasnosti pracuje s vysokou presnosťou niekoľkých centimetrov. Preto, ak by boli hranice pozemkov vytýčené pomocou dĺžok od známych polohopisných prvkov (napr. rohov budov), ktoré boli namerané na portáli MK ZBGIS, vytýčenie pozemku by bolo veľmi nepresné a v konečnom dôsledku by to mohlo viesť k právnym sporom.

Šikmé dĺžky

Ďalší problém môže nastať v kopcovitých oblastiach. Ak by totiž vlastníci aj mali k dispozícii presnú vektorovú katastrálnu mapu, resp. iné podklady (napr. staršie geometrické plány), v ktorých sú uvedené presné rozmery pozemku, mnoho z nich si neuvedomí, že v týchto podkladoch nie sú uvedené dĺžky namerané v teréne (tzv. šikmé dĺžky), ale tieto dĺžky sú premietnuté do roviny kartografického zobrazenia, teda sú to dĺžky vodorovné. Vodorovná dĺžka je odvesnou v pravouhlom trojuholníku vodorovná dĺžka-šikmá dĺžka-prevýšenie, ktorý môžeme vidieť na nasledujúcom obrázku.

vytýčenie stavby v kopcovitom teréne

Problém tu nastáva najmä v kopcovitých oblastiach, kedy je uhol medzi terénom a vodorovnou rovinou veľký, teda aj rozdiel medzi vodorovnou dĺžkou (odvesna) a šikmou dĺžkou (prepona) môže dosiahnuť hodnoty až niekoľko desiatok centimetrov, pri väčších dĺžkach dokonca až niekoľko metrov. Ak by teda bola vytýčená dĺžka z určitých podkladov rovnobežne s terénom, došlo by tu k skresleniu, a tým pádom nesprávnemu vytýčeniu hranice.

Nečíselné vektorové mapy

Samostatnou kapitolou je druhá skupina vektorových katastrálnych máp, ktoré nazývame nečíselné. Tieto mapy vznikli väčšinou ešte za čias rakúsko-uhorskej monarchie a pri ich tvorbe sa použila najčastejšie metóda meračského stola. Táto metóda nie je číselná, teda súradnice jednotlivých bodov neboli registrované a výsledkom merania bola iba grafická podoba katastrálnej mapy. Tieto mapy boli počas doby svojej existencie viackrát upravované a prekresľované a keďže boli iba na analógovom médiu (najčastejšie na obyčajnom papieri), podpísal sa na nich aj zub času v podobe rôznych zrážok a deformácií. Dnešné vektorové katastrálne mapy nečíselné vznikli iba skenovaním, transformáciou a vektorizáciou týchto starých máp. Ak uvážime všetky tieto procesy, ktoré mapa zažila počas svojej existencie, ako aj presnosť vtedajších meračských metód a vlastnosti stereografického kartografického zobrazenia, v ktorom bola vyhotovená väčšina týchto máp, presnosť jednotlivých bodov je predpokladaná na úrovni 2 až 5 metrov. Ak by si teda vlastník vedel zistiť súradnice bodov, resp. by si vedel odmerať dĺžku s presnosťou na centimetre, tieto údaje nemôžeme v žiadnom prípade považovať za spoľahlivé a vytýčenie hranice pozemku pomocou takýchto údajov by bolo s najväčšou pravdepodobnosťou nesprávne. V týchto mapách sú k dispozícii aj presné číselné výsledky novších meraní, ktoré slúžili na aktualizáciu mapy, ale tieto výsledky sú väčšinou uložené v samostatnom súbore (tzv. súbore prevzatých meraní), ku ktorému má prístup iba geodet, ktorý disponuje príslušným povolením na prístup do katastrálnej dokumentácie.

Identifikácia lomových bodov

Ďalší problém môže nastať aj pri nesprávnej identifikácii lomového bodu hranice v mape. Tieto mapy boli väčšinou vyhotovované v mierke 1 : 2880, čo sa odvíjalo od vtedajších používaných siahových mier. V praxi to znamená, že 1 mm na mape je 2,88 m v teréne. Je všeobecne známe, že ľudské oko dokáže rozlíšiť najmenší detail na úrovni 0,1-0,2 mm, čo znamená, že v tejto mierke nebolo možné zobraziť detaily menšie ako približne 30 cm. Preto tu často dochádzalo k rôznym zjednodušeniam, najmä pri zobrazovaní stavieb, ktoré sú postavené v blízkosti vlastníckej hranice, čo môžeme vidieť aj na nasledujúcom obrázku, kde je v ľavej časti zobrazený stav vo vektorovej katastrálnej mape a v pravej časti stav po novom zameraní. Na tomto príklade je veľmi dobre vidieť zjednodušenie priebehu hranice, kedy v starej mape, vyhotovenej v mierke 1 : 2880, hranica prebiehala po stene domu, keďže mierne odsadenie stavby od hranice nebolo možné zobraziť. V súčasnosti však dokážeme zobraziť aj veľmi malé detaily, ako je napríklad toto odsadenie domu od hranice.

Identifikácia lomových bodov pozemku

Správny priebeh hranice však vie posúdiť väčšinou iba skúsený geodet. Ak by bol priebeh hranice posúdený nesprávne v teréne na základe tohto zjednodušenia zobrazenia stavby a od tejto stavby by bolo následne realizované vytýčenie inej hranice, toto vytýčenie by bolo v konečnom dôsledku opäť nesprávne.

Správne vytýčenie hranice pozemku

Na základe vyššie uvedených poznatkov preto neodporúčame, aby bola hranica pozemku vytyčovaná svojpomocne, pretože by to v konečnom dôsledku mohlo viesť k veľkým nepríjemnostiam, v horšom prípade aj k dlhotrvajúcim súdnym sporom. Najistejšie je, ak bude vytyčovanie pozemku realizovať geodet, ktorý je odborníkom v tejto oblasti, a taktiež má prístup aj ku všetkým dostupným podkladom z dokumentácie katastra nehnuteľností, ku ktorým sa bežný vlastník nedostane. Na vašu žiadosť je možné vytýčenie zrealizovať aj oficiálnou cestou s prizvaním všetkých dotknutých osôb, ktoré sa môžu k vytýčeniu vyjadriť. Geodet následne vyhotoví vytyčovací náčrt a protokol o vytýčení, ktoré odovzdá do dokumentácie katastra nehnuteľností.

Článok pre vás pripravil: ING. PETER KYSEĽ